História Urbáru v Čičmanoch

Vydaním urbárskeho patentu za vlády Márie Terézie v roku 1767 sa začala urbárska regulácia, ktorá skončila v roku 1772 zavedením celokrajinského urbáru. Jej základnou črtou bolo úsilie dostať do súladu povinnosti poddaného s rozsahom pôdy, ktorú užíval. Tereziansky urbár predstavoval potom základnú právnu normu vo vzťahu medzi zemepánmi a poddanými až do konca feudalizmu. V ňom zachytená urbárska pôda bola vlastne pôdou, ktorej vlastníkom bol zemepán a držiteľom urbárny sedliak. Táto evidencia sa po zrušení poddanstva stala podkladom jej právneho prechodu do vlastníctva roľníkov.

I keď urbár vydaním tzv.cisárskeho patentu 3. marca 1853 zanikol naďalej pretrvali zvyšky jeho organizácie až do konca prvej svetovej vojny, najmä čo sa týka lúčneho a pasienkového hospodárenia. Spolok bývalých urbárnikov združoval obyvateľov obce, ktorých pozemkové vlastníctvo oprávňovalo k podielovému vlastníctvu obecného majetku, napr. pasienka, hory. Priamo úmerne s veľkosťou pozemkového vlastníctva sa zväčšoval podiel na obecnom vlastníctve. Predseda tohto spolku, ako i pokladník a dvaja hájnici, boli platení z pokladnice spolku. Členovia spolku mali právo na svoj podiel dreva z hory, mohli zbierať lesné plody, pásť na obecnom pasienku a v hore. Povinnosťou členov bolo zúčastniť sa na čistení a zalesňovaní hory, spoločne udržiavať poľné cesty, čistiť pasienky. Úlohy sa rozdeľovali na urbárskych schôdzach, ktoré však nemali pevne stanovený termín. Konali sa vždy pred organizovaním prác napr. na jar pred čistením pasienkov a opravovaním ciest, na jeseň pred rozdeľovaním palivového dreva a pod. Urbárske schôdze sa konali v nedeľu v obecnom dome, alebo v krčme.

Po prvej svetovej vojne vzniklo v Čičmanoch pasienkové družstvo. Jeho základom sa stal pozemok získaný po pozemkovej reforme roku 1919 od grófa Berchtolda . Základne princípy hospodárenia boli prevzaté zo spolku bývalých urbarialistov. Členom družstva sa mohol stať každý, kto si zakúpil účastinnú listinu - akciu. Hodnota jednej akcie bola 500 korún. Takto sa vytvoril pohyblivý kapitál, ktorý umožnil roľníkom zúčastňovať sa na vyššej forme tovarovej výroby. Družstvo malo pasienky, lúky, mlyn a krčmu. Po krátku dobu vlastnilo aj obchod, no pre nepriaznivú hospodársku situáciu ho museli predať. Na pasienkoch družstva za určitý poplatok pásli dobytok i nečlenovia. Výbor kupoval umelé hnojivá na hnojenie pasienkov.

V päťčlennom výbore kľúčovú funkciu mali predseda a pokladník. Dohliadali na predaj trávy, ktorá sa pred kosením predávala formou verejnej dražby. Kúpiť si ju mohli aj nečlenovia spolku. Výbor kontroloval dodržiavanie prác a hospodárenie. Účastník ktorý sa rozhodol zrušiť členstvo, vrátil účastinnú listinu a späť dostal vložené peniaze.

Družstvo zaniklo v roku 1950, keď v obci bolo založené menšinové JRD. Pozemky a finančná hotovosť prešli do vlastníctva JRD.

Urbár a pasienkové spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo v Čičmanoch bolo obnovené dňa 29.04.1996 ako združenie občanov podľa zákona SNR č.181 z júna 1995 Z.z. na valnom zhromaždení podielnikov resp. ich dedičov zrušeného bývaleho urbáru. Tento urbár a pasienkové spoločenstvo je plnoprávnym následníkom pôvodného Urbáru, ktorý bol zrušený na základe ustanovenia § 2 zákona SNR č.2 / 1958 Z.z.

Do evidencie pozemkových spoločenstiev s právnou subiektivitou na Obvodnom lesnom úrade v Žiline je zapísané dňa 29.04.1996 pod číslom: Práv / 5040 / 3058 / 10/96 Mo a zmena č. 2004 / 00407 vedená v registri pozemkových spoločenstiev pod čísom 68.

Informácie o histórii Urbáru pochádzajú z publikácie Čičmany, vydalo Vydavateľstvo Osveta š.p .Martin v r. 1991 pre múzeum Žilina